Je to forma zvládania, ktorá sa prejavuje tak, že sa snažím maximálne obmedziť všetky zmyslové vstupy. Odbornejšie povedané, je to samoreagulačný
mechanizmus senzoricky preťaženého mozgu.
Ako sa prejavuje?
V prípadoch, kedy cítim, že to prichádza obmedzujem všetky aktivity a zmyslové vstupy. Jednoducho nerobím a nevnímam nič. Ak "pozerám do blba", je možné, že práve u mňa takéto vypnutie
prebieha a ja sa snažím predísť meltodwnu - teda kríze, o ktorej si povieme tu.
Počas tohto stavu si neželám nič, len aby som zmizla zo situácie, v ktorej som, aby som okolo seba nikoho nemala. Keďže pracujem vo
sfére IT, prirovnám to k tomu, čo pozná každý. Príliš veľa okien otvorených, pamäť sa zahlcuje a zrazu počítač zamrzne. Aby znova bežal, ako mal,
potrebuje reštart. Všetko vypnúť a zapnúť.
Čo robiť?
Prvá pomoc z môjho pohľadu, ale aj z iných zdrojov môžem napísať, že je to "príručka" pre mnohých ľudí na spektre.
Väčšina v tomto stave ocení, ak jej okolie dá pokoj. Rozhodne neocením žiadne fyzické obmedzovanie, neposielajte ma nikde,
neprihovárajte sa mi. Len urýchľujete nástup krízy. Osobne som veľmi citlivá na akékoľvek dotyky, takže tľapkanie po pleci, hladkanie po hlave a iné,
pre neurotypikov (a samozrejme aj niektorých ľudí na spektre) bežné upokojujúce aktivity, mi len škodia. Ak sa niečo podobné udeje v rušnom prostredí, budem
sa snažiť dostať sa čo najviac mimo diania. Ak som v, pre mňa, cudzom prostredí, pomoc je fajn. Ale potichu.
Je len veľmi málo ľudí, ktorých pri sebe v týchto stavoch znesiem.