Náznaky:
Na začiatku prichádza napätie, počas ktorého je ešte celá kríza odvrátiteľná. Ak je možnosť, uchýlim sa k niečomu, čo mi robí dobre. Napríklad počúvanie hudby, stimming (stimulácia)
a ak je pri mne niekto, kto tieto prejavy rozpozná, pomôže aj odvedenie z danej situácie (alebo miestnosti, preč od ľudí do pokoja).
Výbuch:
Tu strácam kontrolu nad tým, čo robím. Prejavy sú agresívne, ale nikdy sa mi nestalo, aby som bola agresívna voči niekomu inému. Je to výbuch
v podobe búchania do niečoho, čo mám pri sebe. Aj tu sa občas stane, že si nechtiac ublížim, no je to stav, kedy necítim následky úderu do steny a podobne.
A hlavne nie som vôbec schopná to ovládať. Jednoducho je to zatmenie, kedy nie som schopná sa zastaviť.
Zotavenie:
Je to posledná fáza - dozvuky výbuchu. Je to čas, kedy potrebujem byť sama. Či už je to sedenie na posteli, gauči, pozeranie do blba
alebo spánok. Najhorší je ale pocit, ktorý prichádza. Hanba za moje správanie, výčitky voči sebe samej. Nastupuje vyčerpanie, únava a veľakrát samotný Shutdown - Vypnutie, ktoré
mi pomáha reštartovať sa.
Čo robiť?
Najlepšie je dohodnúť sa dopredu, čo robiť v prípade autistickej krízy. Ako človek, ktorý ich zažíva viem najlepšie, čo mi pomáha a naopak, čo môže tento
stav ešte zhoršiť. Neviem, pre koho je horšie prežívať tieto stavy. Či pre autistu/aspergera alebo pre prihliadajúceho. V každom prípade je to náročné pre obe strany.
Dôležité je nebrať si nič, čo sa počas krízy stane, osobne. Nepadnúť do stavu podobného, ktorý akurát prežívame, zachovať si chladnú hlavu a nenechať sa vytočiť.
Dve cez ústa ešte nikomu nepomohli. Nie je to hysterický záchvat. Dôležité je však nijako fyzicky nezakročiť, pokiaľ nedochádza k sebapoškodzovaniu, lebo vo fáze
výbuchu fungujem v móde "Útek/Útok". Považujem sa ale za šťastlivca - alebo skôr svoje okolie - že som skôr ten utekajúci typ a nikdy som v zúrivosti na nikoho ruku nedvihla.
Ak sa cítite prekvapený, zdesený, myslite na to, že pre mňa je táto sitácia veľmi nepríjemná
a uvedomím si to hneď, ako sa začnem upokojovať. Akonáhle sa dostávam do fázy doznievania krízy, pomôžu mi stimulujúce hračky alebo slúchadlá na uši. Takisto
väčšinou som schopná komunikovať a jednoduché otázky, či som OK a či chcem preč, som schopná zodpovedať. Nie vždy verbálne, ale každý porozumie.
Ako kríze prechádzať?
Môžem si pomôcť sama. Viem, že mi vadia isté zvuky a tak väčšinou nosím slúchadlá, ktoré potlačujú vonkajší hluk. Vadí mi nával ľudí a tak sa vyhýbam akciám,
kde je trma-vrma. Nechodím do nákupného centra tesne pred sviatkami a ak sa dá, robím radšej online nákupy. A ak je to možné, ešte aj MHD si vyberám podľa času kedy viem, že nebude plná.
Ak je teda nutné ísť MHD, inak sa prepravujem na bicykli, pešo, na korčuliach, atď. Mám svoje stimulujúce hračky, ktoré mi už veľakrát pomohli.