"Hoci je sociálna interakcia u ľudí s PAS-om narušená, neznamená to, že si nemôžu vytvárať vzťahy s ostatnými.
Jednotlivci s PAS-om môžu mať a majú naplnené vzťahy s rodinou, priateľmi, manželmi, manželkami, deťmi.
Na rozdiel od predtým dominantnej myšlienky, že uprednostňujú sociálnu izoláciu, nedávne štúdie dokázali, že väčšina ľudí s PAS-om chce
vytvárať vzťahy s ostatnými. Osobné svedectvá jednotlivcov na spektre toto zistenie podporujú.
Napriek takejto túžbe je ale pre ľudí s PAS-om stále ťažké sa orientovať sa v sociálnych vzťahoch a rozumieť sociálnym podnetom. Sociálne médiá
a iné formy online interakcií môžu byť užitočné pri pomoci ľuďom s PAS-om formovať sa a udržiavať vzťahy s ostatnými v rámci spektra, aj mimo neho.
Navyše pre neurotypikov je dôležité pochopiť perspektívu svojich priateľov na spektre.
Jedinci s PAS-om, môžu byť, napríklad, veľmi priamy a nebudú hľadať jemný spôsob, ako vyjadriť svoje myšlienky/pocity, ktorý sa očakáva v
typických sociálnych interakciách a to môže ostatných uraziť. Pokiaľ teda neutorypici nie sú príliš citliví na takéto rozdiely, skutočné a
dlhodobé sociálne vzťahy medzi jednotlivcami s PAS-om a bez sú možné."
Je to aj môj prípad. Aj keď mám problém s nadväzovaním kontaktu, začatím obyčajného rozhovoru a dokonca aj online komunikácia mi robí problém,
hlavne ak veľmi chcem začať a časom udržať kontakt, žijem úplne bežným životom. Desať rokov mám pevný a trvalý vzťah so svojou partnerkou, ktorá
je neurotypikom. Čas, tolerancia, kompromisy, jej nekonečná trpezlivosť a ochota ma niektorým bežným veciam vyslovene naučiť je výsledok a dôkaz toho,
že aj neurodivergent, človek na spektre, môže viesť zmysluplný, zábavný a naplnený život bez toho, aby som sa každý deň zamýšľala nad tým, že momenty,
ktoré sú pre mňa náročné, nezrozumiteľné by ma mali zahnať do kúta a ostať osamote. Každý deň mi dáva najavo, že ma nemiluje aj napriek tomu, aká som,
ale práve preto, aká som.