O aspergeroch sa hovorí, že sú precitlivelí na dotyky. NIE VŠETCI.
Sú jedinci, ktorí nemajú problém s dotykmi, ako objatie, pohladkanie. Práve naopak, vyhľadávajú ho, aj keď sa to často udeje neprimerane
a obijmú aj cudziu osobu. Táto prvá veta demonštruje skutočnosť, že je to zase stigmatizácia Aspergerov/autistov.
"O ľuďoch s autizmom a Aspergerovým syndrómom sa neoficiálne hovorí, že sú precitlivení na dotyk. V dvoch experimentoch sme merali
taktilné prahy a nadprahovú taktilnú senzitivitu u skupiny dospelých s Aspergerovým syndrómom. V prvom experimente sa merali prahy
hmatového vnímania. Boli použité dve frekvencie vibrotaktilnej stimulácie: 30 a 200 Hz. Výsledky preukázali signifikantne nižšie
hmatové percepčné prahy v Aspergerovej skupine pri 200 Hz, ale nie pri 30 Hz, čím sa potvrdila taktilná precitlivenosť, ale len pre
jednu triedu stimulov. Druhý experiment skúmal, či vlastný pohyb ovplyvňuje vnímanie dotyku v skupine dospelých s Aspergerovým syndrómom.
Nadprahový hmatový stimul bol produkovaný buď účastníkom (vlastne vytvorený stav) alebo experimentátorom (externe vytvorený stav) a
účastníci boli požiadaní, aby ohodnotili vnímanie hmatovej stimulácie. Výsledky ukázali, že zatiaľ čo Aspergerova aj kontrolná skupina
hodnotili vlastnoručne vytvorený dotyk ako menej šteklivý ako vonkajší dotyk, Aspergerova skupina hodnotila oba typy hmatových stimulov
ako výrazne šteklivejšie a intenzívnejšie ako kontrolná skupina. Tento experiment potvrdzuje zistenie hmatovej precitlivenosti, ale ukazuje,
že percepčné následky vlastnoručne vytvoreného dotyku sú u ľudí s Aspergerovým syndrómom utlmené normálnym spôsobom. Abnormalita v tomto
procese preto nemôže zodpovedať za ich taktilnú precitlivenosť."
Osobne znesiem dotyky, objatie. ALE... väčšinou ak ich sama inciujem. Čo mi robí problém je, keď sa s niekým stretnem a ten sa na privítanie
chce objať a, na moju veľkú smolu, nestihnem ujsť. Je ťažko opísať pocity, ktoré pri tom mám, ale nie je to nič príjemné a cítim sa ako vo zveráku
a keby som nemala žiadnu sebakontrolu, tú osobu od seba doslova odsotím. Po takýchto gestách mám chuť sa otrepať ako pes a zaliezť do kúta.
Moja rada - ktorú by som aj ja mala dať každému, kto sa v mojom okolí príliš rád objíma je - ak viete o blízkej osobe, že je na spektre, nechajte
iniciatívu fyzických dotykov na ňu. Predíde sa zbytočne zlým pocitom na oboch stranách. Ak si vôbec niektorý neurotypik uvedomuje, že existujú
ľudia, ktorí sa neradi objímajú - a tu musím podotknúť, že sú takí aj neurotypici, nie len aspergeri a autisti.