Empatia a PAS

Ďalší omyl.
Nedá sa hodiť každého na spektre do jedného vreca a označiť nás za neempatických ľudí.
Problém mnohých - NIE VŠETKÝCH - je neschopnosť čítať neverbálnu komunikáciu. V niektorých situáciách nedokážeme odhadnúť očakávanú reakciu a preto pôsobíme neempaticky, chladne.

"Jedinci s autistickým spektrom môžu prejavovať náklonnosť a aj to robia. Avšak kvôli rozdielom v zmyslovom spracovaní a sociálnom chápaní, prejav náklonnosti sa môže zdať odlišný od typických ľudí. Kľúčom je pochopenie a priatie týchto rozdielov."

Niekoľkokrát som v predošlých častiach spomenula, ktoré vlastnosti niektorým ľuďom s PAS-om chýbajú a, naopak, ktoré vlastnosti niektorí máme. Nižšie je uvedených niekoľko vlastností, ktorými je, z môjho pohľadu, potrebné ovpývať, aby bol človek schopný empatie:

Rozpoznať pocity druhého
Pochopiť pocity/očakávania druhehé
Mať emočný zážitok, aby sme sa dokázali vžiť do pocitu druhého
Mať "vybavenie" pre fyzické a psychické vyjadrenie empatie

Ľudia s PAS-om, ktorým chýba niečo z horeuvedeného môžu mať problém prejaviť empatiu.

Niečo z môjho života a mojich skúseností. Týka sa to bodu, v ktorom som uviedla, že nás "cvičí" prejaviť empatiu aj prežitý emočný stav, ktorý prežíva práve osoba, s ktorou sa rozprávame. Po mnohých vypočutých zážitkov som veľakrát reagovala štýlom, že som opísala, ako som ja prežila niečo podobné alebo presne to isté. Občas mi bolo vyčítané, že sa snažím obrátiť pozornosť na svoju osobu, ale to nebol vôbec zámer. Tým, že som, možno až do prílišných detailov, opísala istý zážitok, som len chcela dať najavo, že úplne chápem, rozumiem a súcítim s druhou osobou. Aj toto je demonštrácia toho, že mnohých nám empatia vôbec nechýba, len ju prejavujeme inak.

Resumé: povedať, že autisti sú neempatickí, je nesprávne. Vo väčšine prípadov sme oveľa citlivejší, ako neutorypici okolo nás.

Späť