Prečo nie je autizmus choroba? Autistom sa človek narodí. Či s vysokofunkčným (Aspergerom) alebo nízkofunkčným.
Nie je možné a potrebné ho liečiť. Pre mňa osobne je ale veľmi nápomocné a potrebné navštevovať klinického psychológa. A prečo? Pomáha mi porozumieť mnohým rôznym
situáciám, v ktorých sa ocitnem, prípadne sa s nimi vyrovnať, aby som sa nedostala do stavov autistického vyhorenia a pod. O tom viac inde.
Nízka inteligencia? Áno, aj nie. Mnoho ľudí na spektre je vysokointeligentných a sú obdarení schopnosťami, ktoré neurotypik môže len závidieť.
Nejde ale len o IQ body, upriamila by som skôr pozornosť na schopnosť "vidieť veci inak" alebo, ako mi bolo viackrát povedané, "vidieť, čo iní nevidia". Či si to uvedomujem?
Len v prípade, keď sa ozvem (čo robím radšej málokedy), a okolie na mňa pozerá štýlom "ako si k tomu došla?" Nie je to jasné? Pre mňa áno, pre NT nie.
Chýbajúca empatia. Môže sa to tak zdať. Ale mnoho z nás vyjadruje empatiu len iným spôsobom, prípadne s oneskorením. Osobne mám problém porozumieť výrazu tváre a síce som schopná si všimnúť, že človek, ktorého poznám v istých náladách sa tvári/správa inak, no neviem si vysvetliť, čo sa deje. A tak mlčím. Tým pádom vyzerám, že sa
nestarám, ale môžte si byť istí, že ak sa utiahnem na svoje miesto, som nervózna zo situácie a po čase ma začne mrzieť, že som zjavne zase pochybila v reakcii.
Nesprávne alebo chabé sociálne interakcie. Je to veľmi relatívne. Čo je nesprávna sociálna interakcia, komunikácia?
Je tu nejaký predpokladaný štandard? Povedal niekto, čo je norma? Osobne odmietam slovo "nesprávna". Áno, socializácia mi ide ťažko, takisto komunikácia s ľuďmi, ale
len do bodu, kým si nenájdeme spoločnú tému. No nemyslím, že by mohol niekto súdiť, či je moja komunikácia správna alebo nesprávna.