Napísala by som to takto - Aspergeri nie sú agresívni sami od seba. Agresívnymi nás vie spraviť okolie. Šikanovanie, odmietanie môže viesť
k agresívnemu správaniu. No takisto prílišná stimulácia našich zmyslov.
"Na chvíľu si predstavte, že ste mali v práci zlý deň. Na ceste domov ste mali dopravnú nehodu. Keď sa konečne dostanete do svojho domu,
rozhodnete sa, že ste hladní, ale kura, ktoré ste chceli uvariť, sa pokazilo. Potom sa rozhodnete objednať si jedlo a doručenie trvá 2 hodiny.
To znie ako ťažký deň pre každého, však? Keď sú testované naše emócie a trpezlivosť, je pochopiteľné, že to na každého doľahne a bude mať pocit,
že čokoľvek, čo sa stane potom, môže byť poslednou kvapkou.
Teraz si namiesto toho predstavte, že by vás to, čo vás dostalo na hranu, bolo napríklad obyčajné hučanie sirény, zmena termínu mítingu,
zvuk splachujúceho záchoda, račkujúci kolega, videnie určitej farby, pocit slnka na koži, zvuk vysávača. Ľudia s PAS-om sú veľakrát
vykresľovaní ako násilníci, ale väčšinou je výbuch často výsledkom nadmernej stimulácie zmyslov. Jedinci s autizmom nie sú náchylnejší k násiliu,
ako neurotypici."
Môžem s čistým svedomím povedať, že Aspergeri sú pokojní, jemní ľudia, ktorí dodržiavajú zásady. Svoje vlastné, aj určené, napríklad, na pracovisku.
Agresivitu v nás vyvolávate vy - tí, ktorí nie ste schopní pochopiť, že sú medzi vami ľudia, ktorí sa výzorovo nijako nelíšia, no ich vnímanie a potreby
sú predsa len odlišné. A potom kto nie je schopný empatie.